reklama

Z príbehu do rozprávky...

Rozprávky - nepoznajú limitáciu veku, nekladú nárok na zdroj a ich hlavnou myšlienkou je spravodlivosť v riešení sporu medzi dobrom a zlom - škoda, že tá myšlienka je často tak nereálna v reálnom živote.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

...kde sa vlastne rozprávky rodia? Ide o čistý výmysel z útrob autorovej hlavy, alebo bol pred ich stvorením skutočný príbeh popretkávaný kúskami fantázie? 

Nepoznám človeka, ktorý by sa v detstve nestretol s rozprávkou, alebo príbehom premeneným na rozprávku. Je tomu tak už od ranného detstva a bolo to tak aj v mojom prípade. Chodievala som k svojej starej mame, ktorá okrem sladkosti mala pre mňa v zásobe aj niečo cennejšie - rozprávky. Zvykla ich počúvať večer z chrapľavého rádia, alebo ich získavala prečítaním kníh, ktoré následne prepisovala za dlhých zimných večerov a tak mala pre mňa vždy novú a novú... Mohla som ich aj ja nasávať z rovnakých zdrojov, ale tá správna interpretácia v jej podaní bola neporovnateľná. Rozprávala mi však aj skutočné príbehy, ktoré počula, alebo sama zažila... vždy však obsahovali prvky tohto žánru. Ja som si vytvorila ich vlastnú kategorizáciu - rozprávky a skutočné rozprávky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spomínam si na ne dodnes: skutočná rozprávka o tom, ako sa gajdoš s gajdami vracal zo slávnosti večer cez les a uviazol v pasci na vlkov, ako pastieri ovečky strážili pred útokmi silnejších zvierat, alebo spomienky ako sa žilo kedysi... 

Živé príbehy mám rada aj dnes. Do práce som zvykla cestovať vlakom a keď som mala šťastie, dobrý príbeh som získala aj tam. A opäť boli najlepšími rozprávačmi starí ľudia. Raz si ku mne prisadol starší pán v obleku, s kravatou a listom v ruke. Sám sa rozhovoril: "Viete, dnes som sa obliekol, idem do hlavného mesta s týmto listom za našimi pánmi.... do parlamentu, lebo keby som ho poslal poštou, nedožil by som sa odpovede." Ktovie, ako ten pán dopadol. Pri tomto príbehu som si neistá šťastným koncom, ale starý pán mal svoj cieľ a to bolo na tom pozitívne. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalšia staršia pani v iný deň cestovala vlakom s novinami a perom v ruke. Nie, nelúštila krížovky, ale vždy po prečínaní článku ho prečiarkla. Asi spozorovala, že sa na ňu zvedavo pozerám, tak povedala: "Viete, rada čítam. Ale aby som zbytočne nečítala jeden článok viackrát, tak po prečítaní si ho označím." 

Starý pán, ktorý nastúpil v malej dedine, odpovedá na otázku prísediaceho: "Kam ideš?" strohým: "Ále, idem do veľkého mesta, aby som napáchol inteligenciou." 

A tak som začala cestovať nie so slúchadlami v ušiach alebo s počítačom na kolenách ale s otvorenými očami a "ušami" - otvorenými pre skutočné rozprávky.

Marcela Minarčinová

Marcela Minarčinová

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som jeden človek z počtu 5,4 mil. obyvateľov Slovenska... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu