Turistika aj na hranici. Nie, nejedná sa o hranicu ľudských možností. Ide o turistiku, keď ste jednou nohou v Poľsku a druhá už "šlape" po Slovensku. Poľské územie zaberá plochu 175km2 a najvyšším štítom Poľských Tatier sú Rysy 2 499 mnm. Pomenované niesú podľa zvieraťa s rovnakým názvom, ale z goralského nárečia rysy - čo znamená ryhy alebo čiary, ktoré sú viditeľne viditelné a to najmä zo severu. Svoju krásu tu odkrýva okolo 40 zrkadlovo čistých plies, najväčšie je Morskie Oko a najhlbšie Wielki Staw.
Miesto, z ktorého sa najčastejšie "štartuje" na výstup do hôr je mesto Zakopané. Tam sme začali aj my. Auto, teda ak ním prídete, je možné zaparkovať buď na platenom parkovisku, čo je jednoduchšie, ale drahšie, alebo popri cestách sú zriadené miesta na parkovanie zadarmo. V čase sezóny je to ale otázkou šťastia, či sa vám podarí voľné miesto vypátrať. Mesto je plné turistov, reštaurácií, drevenej architektúry, kolotočov, stánkov, atrakcií.....žije naplno. My sme však prišli tentokrát obdivovať najmä krásu hôr. Jednu atrakciu však spomeniem, hoci sme ju navštívili pred dvoma rokmi, stále je tam - dom naruby. Keby svet stál hore nohami, mnoho vecí by dostalo ten správny rozmer. Možno práve týmto heslom sa riadili stavitelia domu "hore nohami". O správnom rozmere však nemôže byť reč. Pred vstupom do domu je tabuľka s nápisom "Vstup na vlastné riziko". Nechápajúc obsah tabuľky vstupujem do domu. Po pár krokoch začínam šípiť, že tabuľka je tam oprávnene. Celý domčekový svet naruby sa snaži môj mozog otočiť, no prevrátený interiér a zošikmenie podlahy robia svoje. ...."A predsa sa toči!",... pán Galileo, tento krát však aj moja hlava.....
Zakopané opúšťame - už po svojich - smer Kužnice 20min. - Kalatówky 30min, kde sme boli ubytovaní. Po ceste nám volá recepčná z hotela, že ak sme niekde na ceste, tak zo Zakopaného výráža ich auto, ktorým sa môžeme odviesť do hotela. Veľmi sme neváhali a tak sme si ušetrili 30 min. cesty s batožinou. Vzhľadom na povrchovú úpravu cesty - kameň versus kameň a intenzitou trasenia sa pri odvoze, sme auto nazvali Kostitras - alebo žeby masáž pred zajtrajšou túrou? Dorazili sme na naozaj nádherné miesto s výhľadom na kopce a pasúce sa ovečky.
Druhý deň ráno vyrážame do hôr. Trasa - Kalatówki - Kondracka Przelecz - Giewont (2h:50min.) - Kondracka Przelecz (15min.) - Kopa Kondracka (50min.) - Kasprowy Wierch (1h:55min.) - Kalatówki (1h.30min)
Deň tretí - Kalatówki - Morskie Oko - Czerny Staw a späť - tentokrát bez časových údajov. Z Kalatówiek vyrážame peši do Kuznic, kde nastupujeme do mimibusu do Zakopaného (premávajú často, keď funguje lanovka na Kasperowy Wierch, ale nie podľa rozpisu, takže sa neoplatí spoľahnúť sa na to, čo je v cestovnom (ne)poriadku napísané). V Zakopanom na stanici nastupujeme do ďalšieho minibusu k Morskému oku..... respektíve 9km od Morského Oka. Máte na výber- asfaltku 9km od parkoviska k Mrskému Oku prejsť po svojich , alebo konský povoz, ktorý preváža húfne turistov. Samozrejme sme tu šli za účelom turisiky, takže po asfalte hor sa!
A sme na začiatku 9km asfaltovej cesty späť. Ubiehala už rýchlejšie, ešte autobus do Zakopaného a peši na Kalatówki.
Deň štvrtý - posledný turistický deň sme si dali nenáročnú trasu s krásnym výhľadom na konci. Kalatówki - Cerwona Przelecz - Sarnia Skala - Zakopane - Kalatówki.
Deň piaty - návrat domov. Odchádzalo sa nám trocha ťažšie - nebolo to batožinou na chrbáte.... ale s vedomím, že je tam ešte toľko krásnych miest na obdiv.... Ale čo, musíme si ešte niečo nechať aj nabudúce.
Koniec štvrtej časti...
