reklama

Na slovíčko u našich severných susedov... (časť druhá)

...o poľských cestách, o mieste, kde sa začala druhá svetová vojna a o neslávne slávnom najsmutnejšom mieste v krajine...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Na cestách, po poľských cestách, sa stretnete s rôznou kvalitou povrchu, ale v tom by som v zásade až také prekvapenie nevidela, pasujeme sa s tým aj u nás. V čom však nevidím pochopenie sú semafory na štvorprúdovkách, alebo situácia, keď idete po štvorprúdovke primeranou rýchlosťou štvorprúdovky a auto pred vami oznamuje blikaním smerovníka odbočovanie. Úplnou raritou však bola električková trať, ktorá križovala kruhový objazd, či rampy na takých miestach, kde by ste ich určite nečakali. Len pre informáciu, ak plán cesty vás povedie na dialnicu, platí sa mýtny poplatok. Ak však dialnicou prechádzate len z dôvodu obchvatu mesta, poplatku sa vyhnete. V konečnom dôsledku sa nad dialničnou nálepkou trápiť nemusíte. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na ceste teda zostaneme. Najrýchlejšia cesta k mestu a miestu, kde sa začala druhá svetová vojna, vedie zo slovenského hraničného prechodu Svrčinovec, cez Českú republiku ďalej do Poľska (cca 120 km od SK hraníc navrhnutej trasy). Tým mestom sú Gliwice. Práve tu pred rokmi, pri drevenej rádiostanici, prebehla takzvaná gliwická provokácia, ktorá Hitlerovi slúžila ako zámienka na vyhlásenie vojny Poľsku. Ako k tomu vlastne došlo?

gliwická rádiostanica
gliwická rádiostanica (zdroj: marcela minarčinová)

31. augusta 1939 vtrhli do nemeckej rádiostanice v Gliwiciach ozbrojení príslušníci jednotky SS. Boli v civile a „prezlečení“ za Poliakov.Útočníci zahnali technický personál násilím do pivnice. A aby dokázali ,,poľskú vinu”, zastrelili pred vchodom nemeckého občana poľského pôvodu. Esesáci mali podľa plánu odvysielať v poľštine päťminútové vyhlásenie, v ktorom ako údajní Poliaci mali oznámiť svetu, že obsadzujú vysielač, vojensky sa mobilizujú a budú tiahnuť ďalej až na Berlín. Chceli komunikát odvysielať práve z rádiovej veže, aby to počuli v Londýne a v Paríži. Vedeli totiž, že ich odposluchy sú nastavené na hraničné vysielače.Provokácia však nebola stopercentne pripravená. Útočníci nevedeli, že gliwický vysielač slúži len ako retranslačná stanica. Nevedeli si poradiť ani s technikou. Do éteru sa nakoniec z päťminútového vyhlásenia dostalo len prvých deväť slov: ,,Pozor! Tu Gliwice! Rozhlasová stanica je v poľských rukách!” Vysielanie prehlušil silnejší signál z Wroclawu. Reinhard Heydrich zúril. Aj tých deväť slov však Hitler využil ako zámienku na napadnutie Poľska. Na druhý deň, 1. septembra 1939, zdôvodnil začiatok vojny ,,hraničnými provokáciami, ktoré vykonala poľská strana.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
patrí údajne k najvyšším dreveným konštrukciám sveta
patrí údajne k najvyšším dreveným konštrukciám sveta (zdroj: marcela minarčinová)

Okolie veže obklopuje obrovský park a je tam zriadené múzeum venované udalostiam, ktoré sa tu odohrali.
Veža od svojho vzniku v r. 1935 slúži nepretržite ako vysielač. 

pamätná tabuľa
pamätná tabuľa (zdroj: marcela minarčinová)

Takýchto neslávne slávnych vojnových miest je v Poľsku viacero. Asi k najznámejšim a zároveň najsmutnejším patríOswienčim. To, čo sa tu udialo vo vyhladzovacom koncentračnom tábore, sa radšej dejinám malo vyhnúť. Ale stalo sa. Prenasledovaní boli predovšetkým Židia, ale aj Rómovia, Sovietskí zajatci a taktiež mnohí ďalší. Väčšina našla svoju smrť v plynových komorách. História siaha do rokov 1940 až 1945 kedy dochádzalo k masovým popravám. V Oswienčime zahynulo približne 1,5 milióna nevinných ľudí v dôsledku vyhladovania,prepracovania, v plynových komorách alebo pri nehumánnych experimentoch. Tábory boli v Osvienčime tri. Ako prvý bol postavený v roku 1940 Auschwitz I. Pred vstupom do neho sa nachádza známy nápis Arbeit macht frei, ktorý by sme mohli do slovenčiny preložiť ako „práca oslobodzuje“. Pre nedostatočnú kapacitu bol postavený v Brezinke najväčší komplex – Auschwitz Birkenau (Auschwitz II.), ktorý sa nachádza asi 3 km od dedinky Oswienčim. Zomrelo tu viac ako milión väzňov. Známa je tu aj rampa, kde sa ľudia pred príchodom delili, či budú väznení alebo ich život skončí priamo v plynovej komore. Zo spomínaných dvoch táborov väzni často odchádzali do pracovného tábora v Monowiciach – Auschwitz III.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnešná podoba múzea - tieto miesta, by mali slúžiť pre výstrahu a zároveň byť ponaučením, aby sa takéto zverstvá neopakovali.

Auschwitz I.
Auschwitz I. (zdroj: marcela minarčinová)
Auschwitz I.
Auschwitz I. (zdroj: marcela minarčinová)
Auschwitz I.
Auschwitz I. (zdroj: marcela minarčinová)
Auschwitz I.
Auschwitz I. (zdroj: marcela minarčinová)
Auschwitz I
Auschwitz I (zdroj: marcela minarčinová)
Auschwitz I.
Auschwitz I. (zdroj: marcela minarčinová)
Auschwitz II.
Auschwitz II. (zdroj: marcela minarčinová)

Takto nostalgicky končím časť druhú, ale po spomienkach na tak smutné miesto, to inak nejde.

Marcela Minarčinová

Marcela Minarčinová

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som jeden človek z počtu 5,4 mil. obyvateľov Slovenska... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu