Príbeh o bezbariérovo-bariérovom výlete

Autor: Marcela Minarčinová | 22.5.2015 o 0:00 | (upravené 16.6.2015 o 12:53) Karma článku: 3,18 | Prečítané:  406x

...keď veci, postavené za istým účelom, svoj istý účel neplnia... Rada chodím pešo a to aj v meste. Rada cestujem vlakom, lebo mám voľné ruky a moje dieťa voľnosť pohybu. Rada to z času na čas skĺbim spolu...

Hmlisté ráno veštilo slnečný deň a tak som si vymyslela krátky výlet vlakom spolu s kočíkom, ktorý obsahoval moje dieťa a veci k výletu potrebné . Cestou sme šli na malý nákup, aby nám nič nechýbalo. Kráčam teda k novovybudovanému bezbariérovému prístupu pred nákupným centrom, ale s kočíkom sa mi akosi nedarí bezbariérový prístup prekonať. Volím teda možnosťˇ, tak ako väčšina ľudí, "obchádzky" cez rozbahnený (bývalý) trávnik. Nakúpené a ide sa na vlak.

Á,  skvelé, na stanicu sa dá dostať bez problémov, aj s kočíkom. Lístok zakúpený a staničný rozhlas chrapľavým hlasom oznamoval príchod vlaku na tretiu koľaj.

Á, skvelé, zo stanice sa dá dostať bez problémov, aj s kočíkom.....moja radosť tu však konči, lebo predomnou sa vynára železničný podchod s desiatkou schodov.

Pohľadom blúdim a hľadám vhodného budúceho spolucestujuceho, ktorý by mi pomohol. Prvú adeptku - ženu, odhadom v ôsmom mesiaci tehotensta oslovovať nebudem. Pána s paličkou? Tak ten bude rád, ak sám prejde. Mladé vysmiate študentky s cigaretou sa len pousmiali a tak volím plán "B" - znížené koľajisko, kde sa prechádzalo pred vybudovaním podchodu. Za mnou sa ozvali hlasy: "Pani, použite podchod, cez koľaje je prechod zakázaný." To už som začala byť trocha rozčúlená, nech mi teda vysvetlia, ako sa mám dostať do vlaku? Áno, vysvetlili: "Tak už choďte, ale nabudúce použite podchod."  Ó, naozaj - poučné.

Do vlaku som nastúpila za pomoci sprievodkyne, ktorá mi sľúbila aj pomoc pri vystupovaní a tak sa moje rozhorčenie zjemnilo. Cesta bola príjemná, z okna sme pozorovali prebúdzajúcu sa jarnú krajinu. Sprievodkyňa nám naozaj pomohla vystúpiť a opať sa nám pred očami vysmieval podchod s desiatkou schodov. Tentokrát sme mali šťastie a schody nám pomohol zdolať jeden obetavý človek. Na konci schodiska čakalo prekvapenie  v podobe plošiny, na ktorej však ležérne visel oznam  - "mimo prevádzky".

Mnohí si možno povedia: "Tak seď doma, keď sa ti nepáči." To nieje riešenie.

Ale čo tak trocha porozmýšľať predtým, ako sa niečo zrealizuje a postaví? Nezmyselné architektonické riešenia stoja ľudí čas, peniaze, ľudskú prácu a v mestách a obciach nemajú čo robiť. Nestaviam sa do pozície odborníka na bezbariérový prístup, či stavby - som len matka, ktorá tlačí pred sebou kočík so svojim najcennejším pokladom.

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Klasická nedeľa kedysi: Kostol, obed, futbal. Boli to zlaté časy

Bratislava bola o polovicu menšia, ale na futbal chodilo desaťkrát viac ľudí.

DOMOV

Podnikateľ Lunter chce poraziť Kotlebu

Známy podnikateľ Ján Lunter založil firmu na zdravé potraviny.

EKONOMIKA

Odhalili daňový podvod so sušenými hríbmi

Spoločnosti zrejme predpokladali, že dodávka nebude podozrivá.


Už ste čítali?