Smutný osud kúpeľov Korytnica

Autor: Marcela Minarčinová | 21.5.2015 o 13:16 | (upravené 16.6.2015 o 12:55) Karma článku: 11,78 | Prečítané:  19201x

Rozbité okná, graffiti na stenách, polámané stoličky, zdevastované zariadenie, odpojený telefónny prístroj evokujúci skutočnosť, že kúpeľom odzvonilo ... aj to je súčasnosť korytnických kúpeľov.

Že tu v minulosti bolo veselo, nasvedčujú roztrhané obaly z platní Karla Gotta, Moravanky, či Mariky Gombitovej, ktoré už len smutne vykúkajú spod vrstvy prachu v bývalej spoločenskej miestnosti. To si naozaj takto vážime to, čo by sme mali chrániť? Podobné miesta vyhľadávame v zahraničí a platíme za ne ťažké peniaze a doma si ich ničíme a devastujeme? To sme naozaj bez rozumu, len s veľkou dávkou chamtivosti a zaslepenosti?

Po návšteve kúpeľného mestečka Korytnica som zostala viac, než len rozhorčená. Mestečko duchov. Zničené, zdevastované, smutne opustené... zo zvedavosti som preto načrela do histórie.

Bolo vybudované v malebnej nízkotatranskej doline, lemovanej lesmi v nadmorskej výške 850 m n.m. v roku 1824. Naši predkovia vybrali skutočne nádherné miesto pre relax a to z dôvodu, že príroda nám na tom mieste dala do vienka takú vzácnosť, akou je železitá minerálna voda. Ocenenia, ktoré získala v roku 1873 vo Viedni a v roku 1904 v St.Louis to len umocňujú. Po kúpeľnom parku sa prechádzali a nasávali okolitú krásu také osobnosti, akými boli František Jozef, či Ľudovít Štúr. V kúpeľoch sa vystriedali viacerí majitelia, v roku 1939 sa stali vlastníctvom štátu, ktorý ich prenajal Ústrednej sociálnej poisťovni v Bratislave. V roku 1995 boli kúpele sprivatizované spoločnosťou FLK, a.s. V roku 2002 sa kúpele dostali do konkurzu. Kúpele sú od roku 2003 zatvorené a nefungujú. V súčasnej dobe areál s výnimkou plničky minerálnej vody chátra. Prístupný je prameň s názvom Jozef a ešte ďalšie dva, pôvodne ich bolo údajne sedem.

Existuje povesť, ktorá hovorí o tom, ako túto vodu objavili choré ovečky, ktoré po jej požití vyzdraveli. Raz potom prišlo i na valacha zle – nedobre. Poriadne sa z vody napil a bolesti sa začali tratiť. Napil sa tak zopár ráz z ovčej studničky, a potom ostal celkom zdravý, ako znovuzrodený. Od tých čias bola voda zázračnou liečivou vodou proti vnútorným bolestiam. Valasi studničku prehĺbili, vyčistili, obložili dreveným zrubom a mali ju vo veľkej úcte. Povesť sa rozchýrila a tak začali prichádzať k nej trpiaci, aby našli pri nej úľavu.

Keby sa povesť písala dnes, úľavu by sme určite nepocítili, pri smutnom pohľade na také schátrané objekty, ktoré v minulosti slúžili na oddych a liečbu. Kto za to nesie zodpovednosť? Politici? Majitelia? Na tento momentálny stav sa hodí jedna „Teória rozbitého okna“, politológa Jamesa Q. Wilsona a kriminológa George Kellinga, ktorá opisuje zločinnosť ako výsledok súčtu mnohých malých zločinov. V prenesenom význame, keď sa začalo rozkrádať, tak prečo sa nepridať!? Jedno je isté, zodpovednosť za to nesie ...... človek. Politika tak, ako ten, ktorý tam vykrádal zariadenie, či rozbíjal okná...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?